Februárové TOPky

Konečne prichádza mesiac, ktorý, dúfam, prinesie jar. Príchod marca naozaj vítam s nadšením a radosťou. Priznám sa, už mi dochádzajú sily. Niekoľko dní na sebe badám zvýšenú únavu a ospalosť. Je to jasné, zásoby vitamínu D sa mi už takmer minuli a ja nesmierne túžim po prvých teplých slnečných lúčoch. Máte to aj vy tak? Tak či onak, obzrime sa ešte na chvíľu za najkratším mesiacom v roku a poďme bilancovať. Čo ma vo februári bavilo?

Z kozmetického hľadiska som nadšená najmä tým, že som objavila skvelý hydratačný krém, na ktorý moja pleť po zime reaguje veľmi priateľsky. Chcem mu však venovať samostatnú recenziu a tak vám ho predstavím až nabudúce.

Z ostatných produktov spomeniem len zopár: Mascara PUPA Vamp Definition je čerstvá novinka. Riasy pekne oddelí a predĺži, dodá im objem bez efektu muších nôh. Dramatický look však od nej nečakajte. Je to taká bežná maskara na každodenné používanie. Slnečné kvapky od Clarins od minuloročného leta spali v skrinke zimným spánkom. Teraz nadišiel ich čas. Keďže som sa koncom februára chystala na svadbu, približne od polovice mesiaca som ich po 2-3 kvapkách pridávala do svojho nočného, alebo denného krému. Ako sa mi chcelo a ako som si na ne spomenula. Kozmetiku Medik8 som poznala zatiaľ len z počutia. Na konferencii SUPERfeel som dostala túto vzorku retinolového séra. Najskôr som si kvapla 1 kvapku raz do týždňa, teraz kvapkám 2x týždenne. Zázraky typu nenormálneho omladenia zatiaľ nevidím. Vlastne, moment….Niečo ma napadlo, ale o tom až v závere článku. Pleťové oleje sú už taká moja klasika. Používam ich denne, ráno aj večer ako sérum pod krém. Niekedy, najmä večer, použijem len olej. Predovšetkým teraz, v zimnom období, si ich moja pleť priam pýta. Tento olejček s poetickým názvom Ako ruža používam večer aj kvôli jeho aromaterapeutickým účinkom. Večer sa vždy potrebujem uvoľniť a zakončiť deň niečím príjemným a vôňa ružového olejčeka mi môj večerný rituál starostlivosti o pleť naozaj perfektne spríjemňuje. A ešte tu mám minerálnu lícenku BareFaced. Mám ju už dlhšie, no schovávala sa predo mnou v kúpeľňovej skrinke. Objavila som ju, vytiahla a nielen pleť mám ako ruža, ale teraz už aj líčka 😀

Kniha. Od nového roku som si dala záväzok prečítať aspoň jednu knihu mesačne. Zatiaľ sa mi toto predsavzatie darí dodržiavať dvojnásobne, čo značí bilanciu dve knihy/mesiac. Čerstvo som dočítala knihu Mengeleho dievča. Je to príbeh pani Violy Stern Fischerovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory vrátane pokusov známeho „Bieleho anjela.“ Poviem vám, chvíľami som mala pocit, že tú knihu ani nedočítam. Tie storky sú naozaj hrozné. Zakázala som si ju čítať pred spaním a príbeh som si dávkovala „po troške“. Na záver môžem zhodnotiť, že táto kniha by sa mala, napriek svojmu krutému obsahu, pretože taká je pravda, zaradiť medzi povinné čítanie a nemala by chýbať v žiadnej rodinnej knižnici. Upozorňujem, že nie je vhodná pre slabé povahy.

Jedlo. Rozhodla som sa nejesť počas pracovných dní mäso. Nie som veľký milovník mäsa o čom svedčí aj to, že som bola kedysi štyri a pol roka vegetariánka. Mäso mi nechýba, no cez víkend sa prispôsobím rodine a návštevám. Do jedálnička som zaradila viac obilovín, orechov, semien, tofu a zeleniny. Zamilovala som si bulgur, kuskus, quinou, svetlú pohánku, cícer, para orechy, tekvicové semiačka atď. Na raňajky točím obilninové kaše. Základ tvoria ovsené vločky, nadstavujem ich pohánkou, či pšenom. Dochutím medom, arašidovým maslom, kakaom, škoricou, kokosovými lupienkami, pekanovými orechmi, alebo mandľami, pridám banán a ešte nejaké bobuľové ovocie. Toto jedlo mi tak veľmi chutí, že sa kvôli nemu teším na ráno vždy, keď si večer líham do postele 🙂

Začiatkom februára ma ešte bavila zimná príroda schovaná pod bielou perinou, potom som jej už začala mať plné zuby 🙂

V Trenčíne máme skvelú taliansku reštaurácia s názvom La Piazetta, do ktorej som sa minulý mesiac zatúlala hneď dvakrát. Varia fantasticky. Pravá nefalšovaná talianska kuchyňa a lahodné vínko k tomu.

Niekedy je dobré začať deň aj inde, ako doma. Kaviarne, ak chcú držať trend, začínajú postupne jedna po druhej ponúkať aj raňajkové menu neraz už od šiestej, či siedmej hodiny rannej a tak v pohode stíhate prísť do kancelárie načas. Chutná káva, teplý chrumkavý croissant, či miska čerstvého ovocia a taký hodinový priateľský pokec k tomu je dokonalý začiatok dňa.

Viete čo sa mi páči? Ak v reštaurácii vojdete na toaletu a nájdete tam toto. Čerstvé kvety a nielen mydlo na ruky, ale aj krém na ruky Clarins. Voniate po ňom ešte dve hodiny. Mňa dokáže potešiť aj takáto maličkosť.

Plesová sezóna je už tiež za nami. Tento rok sme sa rozhodli podporiť benefíciu v našom meste.

SUPERfeel bola príjemná konferencia. Vrámci rečníkov ma najviac zaujal príbeh Martina Bruncka. Čítali ste niekto jeho knihu Život bez jedla? Knihu som zatiaľ nečítala, no jeho životný príbeh ma vtlačil na chvíľu o čosi hlbšie do stoličky. Keď som z miesta konferencie odišla, ešte dlho som o ňom premýšľala a neschádza mi z mysle dodnes. V človeku sa skrýva neobyčajná sila a je obrovským darom, ak ju v sebe objaví.

Minulý mesiac ma potešilo viac stretnutí s príjemnými ľuďmi. S takými, ktorými sa rada obklopujem a život sa razom premení na tisíc hviezdičiek. Ten pocit, keď kráčate domov zo stretnutia a neprestávate sa usmievať. Poznáte ho?

Naša mačka. Tá ma neprestane baviť asi nikdy. Ide z nej úžasný pokoj. Keď vedľa mňa pradie, alebo len tak leží a spí, rozhostí sa vo mne úplný zen. Našu rodinu obohacuje každý jeden deň. Život bez nej bol oveľa nudnejší.

Výstava Petry Lajdovej Sedemdesiat sukieň mala s podtitulom žena v slovenskom folklóre práve prebieha v trenčianskej galérii. Ak vás sem zavedie cesta, do 26.3.2017 máte možnosť pozrieť si zbierku prekrásnych fotografii žien v krojoch, resp. v čepcoch, aj vy. Ide z nich veľmi silná energia.

No a napokon, na posledný februárový víkend pripadla do našej rodiny svadba. A teda že bola parádna! Mali sme tú česť ísť s manželom mladému páru za svedkov a mne tiež pripadla príjemná povinnosť postarať sa o nevestin mejkap. A potom sme sa už len hostili a veselili a zatlačili nejednu slzu, keď ženy v krojoch dávali neveste dolu svadobnú partu a založili ručník určený pre vydaté ženy. Prekrásny je ten náš slovenský folklór a ešte krajšia láska dvoch ľudí, ktorí si sľúbia, že budú kráčať bok po boku životom. A teraz nadišiel čas vrátiť sa k tomu veku. Vraj mi ktosi zo svadobných hostí natipoval o 11 rokov menej, ako v skutočnosti mám. Niežeby išlo v živote o  to, ale dobre mi to padlo. Ako Andrej Sládkovič vravel: „Kto láske a kráse žije, ten večne mladý zostane.“ 

Pekný marec, priatelia!

2 komentáre


  1. Luci, myslím, že ty si vyzerala fantasticky už aj pred používaním toho séra:).Fakt! A s manželom vyzeráte akoby ste boli na strednej:))


  2. Júúj, tak to je aký príjemný kompliment. Made my day. Ďakujem Evka ;o)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *