Ranná káva

O pol šiestej ráno ma budík vytiahne z teplej postele. Vhupnem nohami do huňatých papúč a prvá myšlienka, ktorá ma v tomto prechodnom období napadne je, že sa už neviem dočkať začiatku jari. Šuchtavým krokom sa suniem do kuchyne a na chodbe stretnem žmurkajúcu Umu. Naše britské mačiatko. Prehne chrbátik a cupitá so mnou do kuchyne v domnení, že do minútky bude mať plnú misku. „Umka, musíš ešte chvíľku počkať. Tvoja krotiteľka vstane až o chvíľku,“ pohladkám ju a ona radostne zapradie.

Z kuchynskej skrinky vyťahujem kávovar a plechovicu s kávou. Slastne potiahnem nosom. Presne kvôli tomuto sa oplatí vstávať za tmy. A ešte kvôli tej chvíľke času naviac len pre seba. Zababuším sa do deky a na chvíľočku sa začítam do knihy. Pohľad mi padne na vázu s čerstvými kvetmi a zamyslím sa nad veršíkom, ktorý čítam: „Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň.“ (Príslovia 31). Sila a dôstojnosť. Ako byť silná, keď sa v poslednej dobe tak často potkýnam a padám? Ako sa cítiť dôstojne, keď svet ma zráža na kolená? Viem, že to všetko prejde, že je to len fáza, ktorá pominie, no viem aj to, že v každom z nás sa odohráva bitka, o ktorej nik z nášho okolia nemá ani len tušenia.

Dopijem aj posledný dúšok kávy a vyberiem karimatku. Ponaťahujem spánkom stuhnuté telo niekoľkými naučenými cvikmi. Milujem tieto svoje dlhé rána v chvíľkach ticha. Sú obrovským darom. Mrknem na hodiny a je mi jasné, že hodiny nepretočím. Je takmer pol siedmej. Do misky nasypem ovsené vločky, oriešky, zalejem sojovým mliekom a nakrájam ovocie. Je čas začať natierať pečivo na desiatu, zobudiť zvyšok rodiny a otvoriť okná. Vpustiť dnu nastávajúci deň. Taký, na ktorý treba hľadieť s úsmevom. Taký, kedy treba obrátiť stranu a nevzdávať to. Pretože to najlepšie ešte len príde. Vraj.

Jeden komentár


  1. Určite je to krásne prebúdzanie, nielen fyzické ale aj duševné a duchovné. Veľmi inšpiratívne .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *